Important Choice- 21.diel

11. února 2012 v 20:37 | Petra |  Important Choice
21.diel

Z tašky som si vybrala nočnú košeľu a išla dolu do kúpeľne. Je šokujúce,ako sa dokáže v priebehu jednej minúty všetko skaziť.V kúpeľni som strávila asi hodinu. Chcela som sa zdržať čo najdlhšie.

Mlčky som vošla do izby a všimla si, že Joe niekomu píše SMSku. Nech, ja sa už do toho nemienim starať. Ľahla som si do postele a prikryla sa sivou saténovou prikrývkou. Joe sa zobral a odišiel z izby, tipujem,že išiel navštíviť kúpeľňu. Otočila som sa na ľavý bok a snažila sa zaspať. Čo bolo v tejto chvíli dosť nereálne. Plus,zabudla som zhasnúť. Po chvíli som sa k tomu konečne dokopala a išla stlačiť ten vypínač. Keď moja snaha zaspať presiahla tridsaťosem minút-občas som sa pozerala na hodinky na mobile- (fajn,nebolo to občas),Joe sa vrátil do izby. Samozrejme som sa tvárila,že spím. Zrejme mi na to skočil,pretože si ku mne ľahol poriadne blízko. Bola som otočená chrbtom a na krku som cítila jeho dych. Presne som vedela kedy vydychuje. Premáhala ma túžba pobozkať ho,ale to teraz neprichádzalo do úvahy. "Keby si si aspoň uvedomovala, ako veľmi mi na tebe záleží."povedal Joe vedľa mňa takmer nečujne. No aj tak ma takmer trhlo,pretože som sa preľakla. Nič viac už nehovoril,len som pocítila pohladenie vo vlasoch. Aspoň,že sa na mňa nehnevá. Aj keď ja naňho asi stále.


Ráno som sa zobudila v izbe sama. Trvalo mi asi ešte polhodinu ,kým som sa vyhrabala z postele a namierila si to do kúpeľne. Keď som prechádzala popri kuchyni,začula som Joea telefonovať.
"Nie,Kevin. Celé som to pokazil. Chcem to byť stále pre ňu. Nedalo by sa to zrušiť?"prehovoril unaveným tónom. Prekvapilo ma, že už je hore. Zvykla som si mu aj volať až po dvanástej,lebo je spáč.
Pokračovala som do kúpeľne a som si sadla na vaňu. "Čo teraz?"spýtala som sa samej seba.
Ani po piatich minútach som na nič neprišla,tak som sa trochu dala dokopy a vyšla z kúpeľne.

Joe sedel v kuchyni lakťami opretý o pult a tvár mal v dlaniach. Ani si nevšimol, že som si sadla vedľa neho. A možno ma len ignoroval. Po menšom váhaní som sa mu dotkla ruky. Pozrel sa na mňa a neveselo sa pousmial. "Poď sem."objal ma a pritiahol k sebe bližšie.Oprela som sa hlavou o jeho hruď a nadýchla sa jeho vône. "Prepáč."povedali sme obaja naraz. Chvíľu sme len tak sedeli. Rozmýšľala som nad tým,že som všetko pokašľala. Nemala som sa s ním dať dokopy. Aj tak odchádzam. "Ty plačeš?"opýtal sa Joe,keď si všimol slzu stekajúcu po mojom líci. Nedokázala by som sa s ním len priateliť. Viem to. "Dva týždne."povedala som len. Našťastie pochopil,že hovorím o svojom odchode. "Nenechám ťa odísť."pokrútil hlavou a utrel mi ďalšiu slzu. Zúfalo som sa zasmiala. "Keby to bolo také ľahké."sklopila som zrak.
"Zatiaľ si tu. A nerozoberajme to, čo sa ešte nestalo."pousmial sa.
"Typický Američan."drgla som doňho. Jeho úsmev ma trochu rozveselil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama