Forget the Past- 5.diel

11. února 2012 v 21:12 | Petra |  Forget the Past
5.diel

Na druhý deň ráno som sa zobudila s prekvapivo dobrou náladou. Ocko pracoval v kancelárii a tak som ho nechcela rušiť. Zozačiatku som bola dezorientovaná a naplánovala som si,že pôjdem nakupovať s Janice. No potom mi došlo, že už nie som v Londýne.
Čo tu mám akože robiť? Vybalila by som si veci,ale je v tom jeden háčik-nemám kufor. Vlastne mám,ale nie svoj. :D
Keby mi otec nezariadil kompletne nový šatník, asi by som si obliekla tie boxerky Luis Vuitton a koženú bundu. :D Bezducho som sedela na pohovke v obývačke a rozmýšľala čo s dnešným dňom. Napriek takmer polhodinovému rozmýšľaniu mi ale nič nenapadlo. Potom vyšiel z kancelárie otec a našiel ma skleslo sedieť so zúfalým výrazom v tvári.
"Sarah?"zastal na prahu dverí a pozeral na mňa so zdvihnutým obočím. Len som bezradne rozhodila rukami. "Povedz mi...čo tu mám robiť?"opýtala som sa.
"Dobre,"zdvihol rezignovane ruky,"ideme sa zoznámiť so susedmi."
"Nemáš náhodou veľa práce?"pochybovačne som naňho hľadela či to myslí vážne.
Na chvíľu sa zamyslel a potom sa zoširoka usmial. "Práca mi neutečie."mávol rukou a žmurkol na mňa. Nechcela som mu dať šancu,aby ho to prešlo a tak som s nadšením vyskočila z gauča.

O pár minút sme už klopali na dvere vedľajšieho domu. Bol tmavomodrej farby, s bielymi dverami a okennými rámami. Pôsobil na mňa veľmi príjemne. Otec držal v ľavej ruke darčekovú tašku s vínom a bonboniérou, na privítanie. Nemala som ani poňatia, kto v tomto dome bude bývať. Otec však povedal, že by tu mali žiť manželia, možno päťdesiatnici a ich dve deti. V dverách sa objavila sympatická žena so svetlohnedými vlasmi. "Dobrý deň. Želáte si?"opýtala sa s decentným úsmevom. Odzdravila som sa jej s trochu hanblivým úsmevom. "Pekné doobedie prajem. Prišli sme sa len predstaviť, sme vaši noví susedia. Som Phill Milton."pozdravil sa otec a podal žene ruku. "Ach,to ste vy? Vedela som už dlhší čas,že sa tu má niekto prisťahovať. Karen Tallie, veľmi ma teší."predstavila sa a stisla otcovi ruku. Už dlhšie vedela,že tu má niekto prísť? Hm,zaujímavé,že ja som to moc dlho nevedela. Pani sa obrátila na mňa a tak som sa jej predstavila. "Volám sa Sarah."podala som jej ruku a ona ju prijala. Otec jej podal tašku so slovami "Aspoň malý darček na uvítanie," . "Ďakujeme veľmi pekne. Poďte ďalej,nebudeme tu predsa stáť."pozvala nás dnu. Pozrela som sa na môjho večne zaneprázdneného otca,čakala som,že povie ,že má veľmi veľa práce,takže sa nebudeme zdržiavať.

O dve minúty
"Toto je môj manžel John."predstavila nám Karen milého chlapíka s jemne šedivými vlasmi a úprimným úsmevom. Zoznámili sme sa s ním a po chvíli do obývacej izby prišlo nejaké dievča. Zoznámili sme sa aj s ňou, volá sa Stacy. Má tiež devätnásť a vypadá milá,myslím,že si budeme rozumieť. "Takže ty si chodila na Oxford?"opýtala sa ma s úžasom v tvári. Len som prikývla, spomienka na starú školu ma trochu zarmútila a ona si to všimla. "Prepáč,asi o tom ešte moc nechceš hovoriť. Ale...wow. Musíš byť dobrá študentka."ospravedlňujúco sa usmiala a uznanlivo pokývala hlavou. Pozrela som sa na otca zabratého do rozhovoru s Karen a Johnom. "Poď,pôjdeme do mojej izby."zavolala ma a vstala z koženej sedačky.
Keď sme vyšli na prvé poschodie (z dvoch), Stacy zastala pri dverách s nápisom "Peter" a tak som usúdila,že toto jej izba asi nebude. "Čaute chalani. Peter, máme novú susedku."otvorila dvere a oznámila mu. Pokynula mi,aby som vošla a aj keď som sa cítila trochu trápne,urobila som to. Zbadala som Stacinho brata,celkom sa podobali. Okamžite sa postavil z postele,aby mi podal ruku. Všimla som si,že na opačnej strane izby v kresle niekto sedí. A na moje prekvapenie to bol Joe. Na milión percent to bol on. Presne ten,ktorý sa stále objavuje v telke,časopisoch. Presne ten,s ktorým nám nechtiac zamenili kufre. Snažila som sa svoj šok skryť a tak som sa tvárila celkom normálne,keď sa mi predstavil aj on. Jasné,že povedal len "Som Joe" a priezvisko vynechal dúfajúc,že ho nespoznám. Jasné,že som ho spoznala,ale najprv som to nedala najavo. "Som Sarah. Skvelé piesne."usmiala som sa naňho a jemu okamžite došlo,že som ho spoznala. "Miltonovci tu prišli len včera."povedala Stacy bratovi. Joe hneď zbystril pozornosť. "Ty si Sarah Miltonová?"opýtal sa prekvapene. "Kufre."povedali sme obaja naraz. Stacy a Peter na nás len nechápavo hľadeli.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Marionette Marionette | E-mail | Web | 11. března 2012 v 23:33 | Reagovat

úplne si viem predtaviť tie nechápavé výrazi ak dvaja ľudia z ničoho nič skríknu: Kufre :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama