Forget the Past- 2.diel

11. února 2012 v 21:03 | Petra |  Forget the Past
2.diel

"Ako dlho vieš,že odchádzaš?" opýtal sa Ian, stále v šoku. Cítila som,že sa mi začínajú triasť ruky. Prečo musím byť taká padavka?
"Asi týždeň...?"previnilo som sklopila zrak.
Ian sa zobral a bez slova odišiel. Možno to bude lepšie takto. Neviem prečo,ale ani som sa nepokúsila zastaviť ho. Totálne som to zbabrala. Pozerala som sa na zatvorené dvere a na pleci som pocítila ruku. "Prepáč. To som nechcel."povedal potichu otec. "Vieš koľko vecí som nechcela ja?"vyčítavo som odvetila a odišla do svojej izby. Poobzerala som sa okolo seba.To mám toto všetko dnes večer opustiť? Moje veci už boli v kufroch. Keďže ja som odmietala odtiaľto odísť, otec všetko zbalil za mňa. Môj nábytok tu ostáva, vraj si kúpime nový. Sadla som si na moju posteľ z gaštanového dreva a smutne sa zadívala z okna. Po chvíľke sa ozvalo tiché zaklopanie a keď som neodpovedala,
otec aj tak vošiel. Sadol si vedľa mňa,no ja som mu nevenovala jediný pohľad.
"Vieš, že chcem pre teba len to najlepšie."starostlivo povedal. Pozrela som sa naňho a všimla si, ako mu rýchlo pribudli vrásky. "Oci, práve som prišla o Iana. Odchádzam od všetkých mojich priateľov. Z najprestížnejšej školy na svete. A ty mi povieš,že chceš pre mňa to najlepšie?"absurdne som krútila hlavou a pokúšala sa pochopiť ho. Otec si len vzdychol a chystal sa odísť. "Raz mi za to budeš vďačná."povedal a odišiel z mojej izby. Raz možno. Ak sa na celý svet okrem Ameriky chystá nejaký skrývaný atentát.

Smutne som sa pozerala na náš krémový dom s krásnou predzáhradkou, ktorú lemovali okrasné kríky. Navždy to v mojom srdci zostane ako môj domov.
Najprv som uvažovala, že s otcom ani neprehovorím. Ale možno to predsa len nebude také zlé. Napokon, budeme mať väčší dom. Nepotrebujem k životu nutne luxus,ale odmietať ho tiež nebudem.

V LA
"Wow, tu musí bývať nejaká hviezda."udivene som civela na dokonalý biely dom s veľkým balkónom, exteriér vypadal v gréckom štýle.
Taxi náhle zastalo práve pri tomto dome. Nechápavo som pozrela na otca.
"Toto je NÁŠ dom."objasnil mi otec a mne padla sánka.

Pripadala som si dosť zvláštne. Otec je skladateľ, ale nikdy som netušila, že by si mohol dovoliť kúpiť niečo takéto.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Marionette Marionette | E-mail | Web | 11. března 2012 v 23:26 | Reagovat

Bože to je super. Len ma mrzí to s Ianom, ale tak, v LA ju zrejme čaká niečo krajšie  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama