Forget the Past- 16.diel

11. února 2012 v 21:29 | Petra |  Forget the Past
16.diel

"Kontrolná otázka..."vyhŕkla som na Joea hneď, ako som mu otvorila dvere nášho domu.
Stál tam v džínsoch a svetlomodrom tričku, no na ňom to nevyzeralo vôbec obyčajne. Bralo mi to dych.
"Skončil som to s Ashley."pokýval hlavou.
"Len tak mimochodom,"poznamenala som,"je od teba dosť hnusné, že sa ukážeš s inou babou ešte v ten istý deň, ako si sa s Ashley rozišiel."
Joe sa oprel o rám dverí a letmo sa uškrnul.
"Rozchádzali sme sa už pomaly dva mesiace."ohradil sa.
"Takže som vám prakticky rozbila vzťah."zhodnotila som a brala si kabelku, aby sme mohli ísť. "Nie,"namietol,"ty si mi otvorila oči."
"Skús to tak vysvetliť Ashley a pod jedným otvoreným okom budeš mať modrinu."zaškerila som sa naňho a vykročili sme smerom k jeho autu.

"Nó...tak teraz si si u mňa šplhol."uznanlivo som mu povedala, keď sme sa ocitli v novej mestskej čokoládovni. Voňalo to tu tak nádherne, až sa mi zbiehali sliny.
"To som rád, ale aby som ti úplne vyhovoval, budem sa musieť asi ešte veľmi snažiť."
Uškrnula som sa a opýtala sa: "Nebude to mať vplyv na tvoj...status zdravo žijúcej celebrity?"
Sama som sa zasmiala nad tým, ako to znelo. Ale okolo nás bolo množstvo čokolády a neverím, že Joe by odmietol a nechal jesť len mňa. A čo sa mňa týka, čokoládou neohrdnem.
"Nech to aj má vplyv."pokrčil plecami a spolu sme prišli k jednému z voľných stolov.
Ohromovalo ma, že tu boli napodobeniny sviečok z čokolády.
"Tak,"načala som rozhovor,"ako pokračuje práca s otcom?"
"Vážne dobre. Je to skvelý človek. Jeden z mála, ktorému nejde o peniaze, ale o výsledok."

Po zvyšok schôdzky sme sa zhovárali, pili (a jedli) čokoládu a smiali sa. Možno som si sčasti myslela, že Joe je len typický sukničkár, ale nezdal sa mi taký. No cítila som sa previnilo, že keby to Peter vedel, asi by mu to veľmi ublížilo. Sú predsa najlepší kamaráti a zrejme by sa nenahneval len na mňa, ale aj na Joea.
"Sarah, si v pohode?"opýtal sa, keď som ho na chvíľu prestala vnímať.
Prikývla som. "Len som sa trochu zamyslela."
"Nad?"
"Peter. Bolo by mu to ľúto..."
"Ja viem. Nechcem mu ubližovať. Ale mám ťa príliš rád."
Po jeho slovách som sa mu zadívala hlboko do očí v snahe zistiť či to myslí úprimne.
Vždy som bola typ dievčaťa, ktoré sa zdráhalo veriť druhým ľuďom. Ale pri ňom to bolo niečím iné, aj keď som presne nevedela čím.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Marionette Marionette | E-mail | Web | 11. března 2012 v 23:55 | Reagovat

Dokonalý diel ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama